Etika a filozofia

Moderná filozofia 20.stor.
Novoveká filozofia
Rozdelenie filozofie podľa období a smerov.
Postmodernizmus ukazuje paradoxnú situácie :
22.Hermeneutika
Základné požiadavky sú
fil. jestvovania
Fragmatizmus
Nietszche
Marxizmus
Schelling
Etika a predstava o štáte
Gnozeológia – teória poznania
Anglické osv.
Rozdelenie monád :
12.Spinóza
René Decartes– 1596-1650
11.Francis Bacon
Renesancia
8.Patristika
EPIKUROS – 341-270 p.n.l.
Zaoberal sa tiež logikou.
Platón 428-374 p. n.l
3.Sofisti
Filozofia
2. intelektuálna zvedavosť
Kritické myslenie sa však nemá chápať ako séria te...
11. Výchova ku kritickému mysleniu
5. Valorizácia – metóda zhodnocovania
1. Klarifikácia – metóda objasňovania – umožňuje p...
4. Pojmová stratégia
9. Hallova koncepcia mravnej výchovy
Výchova k prosociálnosti prezentovaná ako základ „...
8. Olivarova koncepcia prosociálnosti
Základnú platformu procesov utvárania mravných kva...
Hodnototvorný proces je procesom aktívneho hľadani...
Mravnosť tvorí podstatnú súčasť duchovnej kultúry ...
1. Obsahom ekologického cítenia
Ide o to, aby sme boli schopní viesť život v určit...
Keď hlavným cieľom etickej výchovy je prosociálnos...
U nás sa etická výchova zameriava len na výchovu k...
Cieľom výchovy a vzdelávania je integrácia osobnos...
S rastom a dospievaním dieťaťa rodič stráca svoje ...
Človek nie je od prírody dobrý ani zlý.
3. Rodina ako základ mravnej výchovy + 4. Mravná v...
R. M. Hare
V tejto koncepcii je M.S vymedzený. ako základné k...
Pre túto koncepciu je typické to, že právo a sprav...
U nás sa etická výchova zameriava len na výchovu k...
Prečo byť mravný?
Toto poznanie ľudstvo už dávno sformulovalo ako zl...
1. Podstata a ciele mravnej výchovy
C, túžba po extáze: extáza – mimoriadne vzrušujúce...
Existujú osobitné prístupy k motivácii:
Psychológia ľudskej motivácie
Základné otázky etiky
Etika sa zaoberá správnosťou ľudského konania
Mravná skúsenosť je prítomná vo svedomí jednotlivc...
Etika vlastní originálny prvok, ktorý si vyžaduje ...
Etika sa zaoberá cieľom a hodnotou ,ktoré presahuj...
Na druhú – táto tendencia k zhode nie je taká doko...
Záujem a oprávnenosť
Vo svetle rozumu
Etika je veda o tom , čo človek musí robiť pre to ...
Povinnosť zostáva na rovine ľudového výrazu a ,mýt...
1. myslieť „umenie žiť“
Etika je praktická veda nie len preto , že sa zaob...
Podľa definície veda nemú inú úlohu ako poznať to ...
Úvod do etiky
„Veľkosť človeka je veľká v tom
Náboženská filozofia Blaisa Pascala
60. Samuel Štefan Osuský (1888 – 1975)
- praktické pomery na Slovensku
59. Ján Lajčiak (1875 – 1918):
- Slováci majú mimoriadnu úlohu
Jozef Miloslav Hurban (1817 – 1888)
- vieru kládol nad skúsenosť
- duch sa vyvíja v dejinách, prejavuje sa v nábože...
58. Filozofia Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hur...
57. Ján Kollár a Karol Kuzmány
- príčinou zla je duch
filozofia dejín:
56. Tomáš Garrigue Masaryk (1850 – 1937)
55. Albert Schweitzer (1875 – 1965)
54. Paul Tillich
- „Ja“ (existencia ľudskej subjektivity) sa robí m...
Jean Paul Sartre (1905 – 1980)
- vo filozofii rozlišuje tzv. „problémy“ a „mystér...
52. Francúzsky existencializmus: Gabriel Marcel, J...
- toto stretnutie však nemožno nikdy uspokojivo za...
na svete nič pevného, nič absolútneho
51. Nemecký existencializmus Karl Jaspers (1883 – ...
Základom Heideggerovej revolty je
Heidegger vychádza z fenomenológie
50. Rozvinutie otázky po bytí: Martin Heidegger (1...
49. Novopozitivizmus: Ludwig Wittgenstein
48. Nová metafyzika: Nicolai Hartmann (1882 – 1950...
47. Procesuálna filozofia: Alfred North Whitehead
očisťovanie fenoménu od náhodných súvislostí a skú...
46. Fenomenológia: Edmund Husserl a Max Scheler
45. Vitalizmus: Henri Bergson
44. Pragmatizmus: William James a John Dewey
43. Sören Aabye Kierkegaard
len vierou môžeme preniknúť k podstate veci
Etika
Lev Nikolajevič Tolstoj (1828 –1913)
42. Ruská náboženská filozofia (Fjodor Michajlovič...
Karl Marx (1818 – 1883)
vyznačuje celkom objektívnym skúmaním faktov
40. Pozitivizmus (August Comte)
Vôľu poznáme nielen z priameho pozorovania, ale vô...
Vonkajší svet je súhrn predstáv a tak je podľa neh...
Heinrich Rickert
Bádenská škola
podmienkou poznania sú transcendentálne kategórie
Fridrich Beneke
opak Schleiermachera – Hegel stavia na rozume
Prírodná filozofia
Logika:
36. Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770 – 1831)
Náboženská filozofia:
35. Friedrich Ernst Daniel Schleiermacher (1768 – ...
3. Filozofia identity (Absolútnej totožnosti)
1. Filozofia prírody (Naturphilosophie)
Dva pohľady na filozofiu: materialistický
33. Johann Gottlieb Fichte (1762 – 1814)
Kritika súdnosti – estetika a účelnosť
Kant neprijíma deterministický a naturalistický vý...
2. triedy syntetických súdov
základom a zdrojom sú apriórne, od skúseností nezá...
1. Predkritické obdobie
Claude Hlevétius – materialista
- odvrat od kultúry, civilizácie k prírode
Francois Marie Voltaire (1694 – 1778):
Existujú tri základné typy monád
Gottfried Wilhelm Leibnitz
Substancia so svojimi atribútmi sa prejavuje pomoc...
Kozmológia
Na jednej strane sa otvára novému, na druhej
29. Filozofia racionalizmu: René Descartes, Benedi...
- vychádzal z Lockovej psychológie a noetiky
bojuje proti všeobecným pojmom (univerzáliám)
John Locke (1632 – 1704):
28. Filozofia empirizmu: Francis Bacon, John Locke...
existencia sa v čase prejavuje v troch činnostiach...
Niccolo Machiavelli 1469-1527 (netreba ho vedieť!...
Hlavné dielo: „O učenej nevedomosti"
Časová postupnosť vývinu filozofie
Príčiny vzniku klasickej novovekej filozofie
Hlavný predstavitelia
Renesančné myslenie útočí proti jednostrannostiam ...
Eckhart chváli utrpenie
„Mistr“ Eckhardt
Bonaventura (netreba sa učiť!!!)
najvyššie dobro je splynutie s Bohom (mystické, v ...
25. Stredoveká mystika: Bernard z Clairvaux, Majst...
William Occam (1295 – 1347)
24. Neskorá scholastika: Roger Bacon, Duns Scotus,...
5 dôkazov existencie Boha
Dôkazy Boha, Teodicea
Aristotelské pojmy, ktoré používa
Tomáš Akvinský
23. Vrcholná scholastika: Albert Veľký a Tomáš Akv...
Arabská filozofia
Význam smrti Ježiša Krista
R. 1122 napísal svoje významné dielo „Sic et non“
Peter Abélard
Neskôr v dokazovaní vychádza zo samotného „pojmu B...
ANSELMUS Z CANTERBURY
21. Ranná scholastika: Jan Scotus Eriugena, Anselm...
pochybnosť sa berie ako vzbura, skaza duše
vrchol - 13. st.
19. Prechodné obdobie: Dionýsios Areopagita a Boët...
Ďalšie dielo: „O nesmrteľnosti duše“
Pravdu nemožno nájsť mimo človeka
18. Aurelius Augustinus (354 - 430)
s filozofou si najviac cení Platóna (ako Boží pror...
17. Kresťanstvo a antická filozofia: Justín, Tertu...
16. Gnosticizmus a manicheizmus
Prodikos z Keu
. Sofisti: Prótagorás, Gorgiás, Pródikos, Antifon
8. Atomisti: Leukippos a Démokritos
7. Prírodná filozofia 5. storočia: Empedoklés a An...
6. Hérakleitos (535 – 470)
5. Eleáti: Xenofanés, Parmenidés, Zenón
4. Pythagoras (584 – 496) a jeho škola
3. Iónska prírodná filozofia: Thalés, Anaximandros...
Súčasné rozdelenie
. Definícia filozofie, jej funkcia a význam, filoz...
LATINSKÁ AMERIKA
Profesionálnosť
Súčasná Európa, hodnoty, národ, nacionalizmus
Čo je podstatné pre človeka v 21. st. podľa Hogano...
Sociálna spravodlivosť rozoznáva 2 formy prirodzen...
Človek by nikdy nemal zabudnúť na:
Etika a právo
Na ľudské práva však nadväzujú individuálne aj spo...
Prirodzené práva vysvetľuje súhrn noriem a zákonov...
V spolužití ľudí funguje ustálený poriadok týkajúc...
Súkromné vlastníctvo a univerzálne určenie dobra
Súčasnosť
K.R.Popper
Tieto prúdy sa zhodli v troch bodoch:
Vývoj ľudskej spoločnosti zhrnul do 5 etáp resp. s...
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
John Locke
NOVOVEKÁ FILOZOFIA
Nikola Machiavelli
Za záporné považuje:
Štátna forma hovorí o type vlády
Úloha autority:
Príklad autorít:
v SE – je čas vnímaný ako DAR STVORENIA
Kultúra
Človek a príroda
v súčasnej dobe sme čoraz viac nútení myslieť práv...
Štruktúra ľudských práv: 1. generácia práv – osobn...
TOMÁŠ AKVINSKÝ – 13. st.
Počiatky SE teda nachádzame už v antickej filozofi...
Smery:
Z toho vyplýva, že základom všetkého je vzťahovosť...
INDIVIDUÁLNA ETIKA
V každej oblasti sa stretneme s rôznymi typmi vzťa...
SOCIÁLNA ETIKA
Rozumné bytie – človek sa prirodzeným zákonom riad...
Nerozumné bytia sa riadia prirodzeným zákonom
Základné rozdelenie zákonov, ktoré človek poznáva ...
Zákon musí zahŕňať všetkých v rámci spoločnosti, k...
Druhým znakom zákona je že ho vytvára autorita, kt...
2.2. Zákony
3.4.2. Argumentácia teórie spravodlivosti
Nezastupiteľnú úlohu v celospoločenskom diškurze m...
3.4. Potreba verejnej debaty – diškurzu
Nejednotnosť výkladu
Ako príklad môžeme použiť výskumy o výchove detí
Vplyv prístupu a motivácie aj na výsledkoch
prvom rade tu máme na mysli pozitívne právo, ustan...
V spoločnosti, ktorá pestuje ducha „moderny“
3.3.2. Autorita textov
Praktická autorita.
Neformálna autorita
3.3. Autorita a zavedenie etickej normy
V takých prípadoch sa ukazuje, že sociálne významn...
3. 2. Vznik a nastoľovanie nových noriem
Nutnou podmienkou ľudský dôstojného spolužitia vo ...
3.1. Nutnosť mravných noriem
Každý vie, že fajčenie škodí zdraviu, alebo aspoň ...
Omyl o tom, že čo považujeme za správne je aj obje...
Etické normy, alebo princípy, sú sociálne pravidla...
Pojem normy chápeme aj ako akýsi predstupeň zákona...
Zákony a normy sú pravidlá, ktoré majú človeku pom...
To sme však schopní len vtedy ak prvky predporozum...
1.1.6. Vlastná hodnota
Čo je nemorálne je proti rozumu
1.1.4. Rozumnosť a zodpovednosť. Ak predpokladám...
Svedomie predpokladá poznanie primárneho dobra
Morálne „nehodnotenie“ zvierat a vecí
Aby sme aspoň v hrubých rysoch pochopili čo všetko...
Toto predporozumenie by sme mohli nazvať ako spont...
Po zadefinovaní pojmu etika a jej základnom rozdel...
Usporadúva poznatky a tvorí pravidlá a normy
Zameniteľnosť pojmov morálka a etika
Je však treba povedať, že tak nekatolícka
Nekatolícka etika
Teoretická etika
Tu treba povedať, že sú názory, ktoré hovoria,
Špeciálna etika
Je treba povedať, že prijatím tomášovskej definíci...
Spoločné konštatovanie – etika a morálka
Transformatívna forma chápania prirodzenosti
3. Ľudská prirodzenosť je prirodzená kvalita ale ...
1. Ľudská prirodzenosť je raz daná a neformovateľ...
Každý človek bude zhruba rovnako reagovať na ten k...
Je totiž pravdou, že či už samotný bádateľ prijíma...
Delenie etiky, ale aj morálky je takmer v celom ro...
Zmena vnímania klasickej etiky
Morálka skúma skutky nadprirodzeným zjavením
Porov. MINAROVIČ, J.: Úvodná časť morálnej teológi...
Ďalšie trendy vnímania etiky
Rýdzo kresťanským zjavom morálky je morálna teológ...
Ak sa pod pojmom morálka ukrýva iba teologické chá...
Iné pohľady na rozdiel etiky a morálky
Takýmto príkladom je napríklad nemecký teológ Helm...
Porov. MARTINEK, C.: Cesta k solidaritě, TRINITAS ...
Autori vo svojich definíciách hovoria o tejto úloh...
Etika je o skutku zo strany konajúceho
Etika je disciplína skúmajúca morálku
Nekatolícka morálka
Delenie morálky
Morálka je súhrn platných noriem
Najčastejšia definícia
V priebehu významových zmien výraz mos a nakoniec ...
1. 1. Pojem ETIKA a MORÁLKA
I. DEFINÍCIA POJMU ETIKA
Smrť je realita, ktorá sa týka všetkých
31+32. Zmysel života + Otázky života a smrti
31+32. Zmysel života + Otázky života a smrti
36. Úloha morálky a mravnosti v života podľa Arist...
Jedine spolupráca na základe vzájomnej výhodnosti
Prečo byť mravný?
Morálne práva sú často chápané
Morálne práva
príbuzenské priateľstvo závisí na rodičovskom pria...
27. Aristotelova koncepcia priateľstva
Kantova idea humánnosti a dôstojnosti človeka
28. Humánnosť a dôstojnosť v Kantovej etike
Humánnosť a dôstojnosť vlastne tvoria podstatu obs...
Humánnosť a ľudská dôstojnosť
Je univerzálne akceptovaná nezlúčiteľnosť spravodl...
25. Koncepcia spravodlivosti J.S. Milla
Diferenčný princíp
24. Rawlsova teória spravodlivosti
23. Aristotelova koncepcia spravodlivosti
22. Spravodlivosť
Veľmi dôležitým predpokladom dosiahnutia šťastia p...
21. Millova koncepcia šťastia
Poznanie prírody, jej zákonov a odôvodnenie
20. Epikurovo chápanie šťastia
Holbach – šťastie je cieľ ľudského správania
19. Šťastie
Podľa Aristotela sú cnosť a rozkoš nezlučiteľné
18. Aristotelova koncepcia cnosti
Základné cnosti sa vzťahujú predovšetkým na cieľ
17. Cnosť
B. Spinoza
16. Zlo
Moore rozlišoval medzi tým, čo
15. Dobro, správne a nesprávne v Moorovej etike
Rozum človeka podľa Kanta „diktuje
14. Kantovo chápanie dobra a zla
ZLO
13. Dobro a zlo v Spinozovej etike
Blaženosť je najvyšším a konečným cieľom
Za najvyššie dobro Aristoteles
V. Gluchman
W.K. Frankena
11. DOBRO
Podľa Kanta „ Čin je správny alebo nesprávny podľ...
10. Kantov názor na teleológiu a deontológiu
Nebezpečné sú aj jemnejšie formulácie etiky dobier...
Extrémne chápaná deontológia je vlastne rigorózna
3. metaetický – morálne pojmy
Downie
Spinoza vo svojej etike na jednej strane potvrdzov...
Podľa Spinozu keďže požiadavky rozumu neodporujú p...
7. Egoizmus v Spinozovej etike
Altruizmus
2. aktívny typ – hľadá, či to, čo je
1. predkonvenčá – heteronómna morálka
Táto koncepcia vychádza z kritérií, ktoré sú obsia...
5. Komparácia rozličných teórií mravného subjekt...
Človek ako súčasť nejakého spoločenstva
Duševné a morálne sily práve tak ako sily telesné
Pod M.S. rozumieme subjekt morálky
V rámci uskutočňovania skupinovej morálky je možné...
3. Človek ako mravný subjekt
Charakteristické pre teologický prístup k sociálne...
2. Vzťah etiky, morálky a náboženstva
POROVNANIE:
Fromm v práci „Človek a psychoanalýza“ vyčlenil 2 ...
MORÁLKA
ETIKA
1. Komparácia chápania morálky a etiky v rozličnýc...
11. Čím sú charakteristické dionýzovské črty zápa...
Ekologický humanizmus
9. J. Habermas – projekt výchovy ako komunikácie
8. J.J. Rousseau – projekt privátnej výchovy
6. Platón – paideia a didaskalia
a) príprava človeka na život
3. Interdisciplinárne ohniská záujmu FV
FILOZOFIA VÝCHOVY
Je to vyvážena ľudská schopnosť sebaprekročenie
Existencia Boha je potrebná aby bolo možné dosiahn...
Reálne štastie spočíva v rovine
24.04.2006
Tomaš sa snažil dať tieto roviny do súladu
obecné - statočnosť a umiernenosť
Aristoteles zabudoval platonovu koncepciu do svoje...
Stredoveká architektúra cnosti sa odvoláva na ant...
1. Systém , ktorý skúmal náklonnosti bol Platonov
10. 04. 2006
1. pýtanie sa po zmysle veci, celku, hľadanie širš...
náboženská etika – sústava zásad spolužitia
Formálne a ulitaristické hľadisko sa nie vylučujú
KI hovorí o človeku ako o racionálnej bytosti
Ľudské konanie posudzujeme
svoje konanie môže posudzovať z hľadiská správnost...
2. diskurz, ktorý sa odvoláva na teóriu spravodliv...
autorita vs. diskurz – užší vzťah
b) texty - posvätné legitimizačné texty
môžeme hovoriť o moralite /individuálne svedomie i...
v sociálnej etike sa dospieva k základnej téze
/13. 03. 2006/
Aristoteles predstava stupňov bytia
Tomáš – špeciálna účasť
teoretický rozum/čistý
1. obecná účasť – /všetko zahrňujúca
Kant – svedomie je praktický rozum
Lipovecký: zaujíma sa o konkrétne ľudské mravné ko...
Morálna reflexia KI na ňu sa aplikuje súcno
2. rovina sapientie – múdrosť
1.spätné- úkon bol vykonaní, reflexia nie je mravn...
1. sloboda ako vonkajší priestor ľudskýx možností
pojmu morálnosť nepatrí len hľadisko povinnosti al...
KI ako čistý motív je formálny ,nehovorí konkrétne...
KI. Všeobecné ,formálne podobá všeobecnej zásade
ÚVOD DO ETIKY /LS/
Rozdelenie protestantskej filozofie 20. storočia
Katolícky spiritualizmus
Katolícky personalizmus
Veda skúma predmety, javy zmyslovo-vnímateľného sv...
NÁBOŽENSKÁ FILOZOFIA V 20. STOROČÍ
Práce so sociálno-politickým zameraním v tvorbe K....
KRITICKÝ RACIONALIZMUS A KONCEPCIA OTVORENEJ SPOL...
Prvá etapa jeho tvorby je spätá s dielom
ANALYTICKÁ FILOZOFIA
Existencionalistická etika J.P. Sartra
Chápanie slobody
JEAN-PAUL SARTRE
PROBLEMATIKA EXISTENCIONALIZMU
Pravda teda nie je nejakou raz a navždy danou ideo...
Hlavným predstaviteľom pragmatizmu je William Jame...
Pragmatické práce Peirca: ,,Upevnenie viery“
1. svet prirodzený – svet našej každodennej skúsen...
Karteziánske meditácie
1. R. Descarta
Fenomenológia
Názory na poznanie
FRIEDRICH NIETZSCHE
JOHN STUART MILL
AUGUSTE COMTE
Pozitivizmus – filozofický smer, ktorý sa rozvíjal...
Marxova etika
Marxove názory na materiálne chápanie dejín
Chápanie človeka
Marxove názory na bytie (Marxova ontológia).
Ako sa formovali filozofické názory K. Marxa.
FILOZOFIA A PROBLÉM MORÁLKY V DIELE K. MARXA
Chápanie mravnosti
Prvý spôsob skúmania dejín Hegel ilustruje na Hero...
Vzťah Hegela k Descartovi a Spinozovi
Chápanie vývinu absolútneho ducha
FILOZOFIA GEORGA WILHELMA FRIEDRICHA HEGELA
2. obdobie jeho tvorby nazýva obdobie „filozofie z...
Transcendentálna filozofia má opačné zameranie
Zdrojom jeho aktivity (činnosti a práce) je uspoko...
Fichte vychádza od Absolútneho počiatku
JOHANN GOTTLIEB FICHTE
Druhý zákon poukazuje na vzťah dobra a zla
Aj Herder si myslí, že človek je produktom vývinu ...
Povinnosť teda človeka zaväzuje (núti) k rešpektov...
Kant rozlišuje medzi empirickým Ja
Človek je podľa Kanta povinný konať dobro
Kantova praktická filozofia je podrobne rozpracova...
diele „Kritika čistého rozumu“ venuje Kant veľkú p...
V predkritickom období sa venoval otázkam vzniku s...
NEMECKÁ KLASICKÁ FILOZOFIA. (NKF)
ETIKA VO FILOZOFII FRANCÚZSKEHO OSVIETENSTVA
J. J. ROUSSEAU
Podľa Hobbesa morálka má trojjediné (trojaké) poza...
Spinoza hovoril o štyroch stupňoch poznania
Teologicko – politický traktát
Porovnanie Descarta s Epiktetom
Súvislosti s morálkou
Descartes uvádza šesť prvotných vášní
Práca má charakter „teórie ľudskej emocionality“
Descartova ontológia.
René Descartes
Etika v názoroch Locka
Lockova gnozeológia
John Locke
Aby sa poznanie zbavilo omylov, aby bolo pravdivé
V celej svojej tvorbe Bacon zdôrazňuje praktickú h...
NOVOVEKÁ FILOZOFIA A ETIKA
MdM etika je primárne individualistická a natural...
cnosť to nie je prísna norma odtrhnutá od života
MdM sa nestotožňuje s názorom, že človek ako vrcho...
Michele de MONTAIGNE (MdM)
6 Uvedenej problematike venuje autor tohto prí...
Pripomíname, že Machiavelli hovorí aj o druhom spô...
Svojím činným postojom ku skutočnosti
Miesto Machiavelliho tvorby v dejinách etických te...
Machiavelliho názory na vzťah morálky a politiky n...
Pre úplnosť sa žiada dodať, že Machiavelli takto s...
Jeho analýza vzťahov zákonodarstva a morálky napo...
Opäť sa teda v Machiavelliho názoroch
Rezervovaný postoj Machiavelliho k mravným zásadám...
Niet pochybností o tom, že stredoveká „providentia...
Len o niekoľko strán ďalej však zdôrazňuje
George H. Sabine vo svojich Dejinách politických t...
Machiavelli si uvedomuje
Pre úplnosť sa žiada dodať, že ani vyššie uvedené ...
Celú túto udalosť Machiavelli komentuje slovami
Naznačili sme už, že Machiavelliho chápanie
Akiste nie náhodou je Machiavelli považovaný za je...
Z nemennej ľudskej prirodzenosti – podľa Machiavel...
Z takéhoto, t. j. z renesančno-humanistického...
Napríklad: už Dante Alighieri
Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov renesančn...
2. Scholastika
Augustínove chápanie dejín.
Augustinus nepopiera jestvovanie zla vo svete
Augustinove chápanie Boha.
Chápanie filozofie.
1. Patristika
Stredoveká filozofia sa rozvíjala približne tisíc ...
Historici dávajú vznik stredoveku do súvislosti s ...
K otázke vzťahu medzi cnosťou a rozkošou u Aristot...
Aristotelove učenie o cnosti.
Vzťah etiky a politiky rieši Aristoteles
Človek je schopný rozvíjať svoju prirodzenosť
S problematikou poznania a osobitne myslenia súvis...
Učenie o bytí
Aristotelove chápanie filozofie.
Filozofia a etika Aristotela.
Vzťah morálky a demokracie u Platóna.
Vzťah morálky a demokracie u Platóna.
Podstata Platónových názorov na morálku
Etika v tvorbe Platóna
Platónova gnozeológia.
Etika a filozofia Platóna
Od poznania závisí aj cnosť
O morálke sa už neuvažuje v súvislosti s kozmologi...
Podobný motív je rozvíjaný v zlomku B244.
Sprostredkovane bola problematika morálky reflekto...
Reakciou na eleátske učenie o bytí a nemožnosti po...
Prvky mýtu badať nielen v starov. milétskej filozo...
Mýtus, epos a logos
Ú V O D